piatok 6. júla 2012

Summer Paradise č. 2 (by *Timča*)

Preboha, to je tá Louisová baba. Ale počkať, nebozkáva sa s Louisom! Počkať, čo tu vlastne robí? Veď s ním včera neprišla. Rýchlo som šla zaplatiť a bežala domov. Nič som nevidela! - hovorila som si v duchu. Keď som prišla uvedomila som si, že mám len 30 minút, kým príde Louis. Rýchlo som dala mame nákup a šla sa obliecť. Brutálne som sa obliekla a namaľovala sa. Ale to len make-up a špirálu. Keď som skončila, akurát zazvonil zvonček. Otvorila som dvere. Bola som taká zadychčana, že až. Nemohla som sa nadýchnuť. ,,Si v poriadku?" opýtal sa ma. ,,Ke-by môžem roo-zprávať!" prerývane som dýchala. Popadla som dych a konečne bola schopná povedať slovko. ,,Fájn, tak poďme!" povedala som. ,,Mami idem von s Louisom!" zakričla som sa. ,,Počkaj! Louis dlho som ťa nevidela, ako sa máš?" opýtala sa ho mama. ,,Dobre, ďakujem. Ako sa máte vy?" opýtal sa Louis. ,,Pomaly," usmiala sa naňho. ,,Fájn, mami kto k nám dnes príde?" opýtala som sa. ,,Jedna moja kamoška," povedala. ,,Kedy?" opýtala som sa. ,,O siedmej," povedala. Pozrela som sa na hodinky, ktoré mal Louis na ruke. Tri hodiny, to určite stihnem. ,,Dobre, čau mami," pozdravila som jej a dala pusu na líce. ,,Poď," nstavil mi ruku. Chytila som ju a on sa rozbehol. Ešteže mám tenisky. ,,Kam to ideme?" pýtala som sa ho. ,,Prekvapko!" povedal. Bola som ticho, nebudem sa naťahovať. ,,Sme skoro tu," povedal a zakryl mi oči. ,,Prečo mi zakrývaš oči?" opýtala som sa. ,,Lebo, Bože dievča," zasmial sa. ,,Máš problém? Vieš, že neznášam prekvapenia," povedala som. ,,Tak vieš o tom, že tu budem celé leto, na prekvapenia si budeš musieť zvyknúť," povedal. ,,Na to môžeš rovno zabudnúť," povedala som rozhodne. ,,Ale miláčik môj jediný, nebuď taká!" povedal a odkryl mi oči. Boli sme v nejakom lese? ,,Ehmm, nepamätáš si naše tajné miesto?" opýtal sa Louis sklamane. ,,Oh, jasné že si pamätám," usmiala som sa naňho. ,,Tak poď," povedal. Nasledovala som ho. Naše miesto bolo pri jednom jazierku, pri ňom bola taká skala. Vyšli sme na ňu. Pozerali sme sa na jazierko, ktoré ožarovalo svetlo zo slnka. Louis sa ku mne priblížil a rukou ma objal okolo pásu. ,,Si tak krásna. Zmenila si sa, nedokážem tomu pochopiť. Vieš aké to je ťažké?" ,,Louis, ale ty máš babu, a ja som len tvoja kamarátka," povedala som. ,,Veď presne to, je na tom najťažšie," svoju hlavu si položil na moje rameno. ,,Louis, vieš že ti vždy hovorím všetko, a je tu jedna vec," povedala som. ,,Aká?" opýtal sa. ,,Ja nechcem, aby si si niečo myslel, ale ja... dnes som videla, ako sa tvoja baba olizuje... s Johnom," povedala som a sklnila hlavu. ,,Ja som ti to nechcela povedať, ale vieš aká som, neviem si zakúsiť do jazyka," povedala som. ,,Ďakujem," usmial sa na mňa a objal ma. ,,Za čo?" ,,Že si mi to povedala, nechcem byť paroháč," usmial sa na mňa. Chcela som ho pobozkať, ale to nejde. Nemôžem...

1 komentár: